Čo môžete vidieť na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2025

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre štvrtý štvrťrok 2025 sú uvedené v „letnom“ čase (LSEČ) od 1. do 25. októbra 2025 a  v zimnom čase (SEČ) od 26. októbra 2025 do konca roka.

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

október        05

06h55m

18h22m

17h37m

04h24m

október        15

07 10

18 02

00 43

15 58

október        25

07 25

17 43

11 50

19 10

november    05

06 43

16 25

15 55

06 35

november    15

06 58

16 11

01 50

14 06

november    25

07 13

16 01

11 44

20 09

december     05

07 26

15 55

15 51

08 25

december     15

07 36

15 55

03 05

12 56

december     25

07 42

15 59

10 50

21 43

 

Fázy Mesiaca

 

 

 

 spln

07. október

05. november

05. december

 posledná štvrť

13. október

12. november

11. december

 nov

21. október

20. november

20. december

 prvá štvrť

29. október

28. november

27. december

 

 

Zatmenia Slnka a Mesiaca 

Vo  štvrtom štvrťroku 2025 nenastane ani zatmenie Slnka ani zatmenie Mesiaca.

 

Viditeľnosť planét 

Vo štvrtom štvrťroku 2025 sú podmienky na pozorovanie planét dobré. S výnimkou Marsu, ktorý nebude pozorovateľný, u všetkých ďalších planét sú podmienky na pozorovanie dobré, u Jupitera a Saturna dokonca výborné.

 

Merkúr – V októbri budú podmienky na pozorovanie Merkúra nepriaznivé. V novembri sa podmienky na pozorovanie zlepšia, v poslednej dekáde novembra bude vychádzať ráno 1 hodinu pred východom Slnka. V prvej polovici decembra bude vychádzať už 2 hodiny pred východom Slnka, ku koncu decembra hodinu pred východom Slnka. Najlepšie podmienky budú okolo najväčšej západnej elongácie 7. decembra, keď bude na oblohe vzdialený až 21 stupňov od Slnka.

 

Venuša – bude celý štvrtý štvrťrok na rannej oblohe, podmienky na jej pozorovanie sa postupne zhoršujú. V prvej polovici októbra bude vychádzať 2 hodiny a v druhej polovici októbra jeden a pol hodiny pred východom Slnka. V novembri bude vychádzať hodinu pred východom Slnka. V decembri bude pozorovateľná tesne pred východom Slnka v rannom brieždení.

 

Mars – Vo štvrtom štvrťroku budú podmienky na pozorovanie Marsu nepriaznivé.

 

Jupiter – podmienky na pozorovanie Jupitera budú výborné. V októbri bude vychádzať hodinu pred polnocou, v novembri okolo 20. hodiny a v decembri už okolo 18. hodiny.

 

Saturn – podmienky na pozorovanie Saturna budú výborné. V októbri je na oblohe celú noc, v novembri zapadá 2 hodiny po polnoci a v decembri okolo polnoci.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Október – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. októbra)

 

Október– večerná obloha

November – ranná obloha  (poloha Mesiaca 15. novembra)

 

November – večerná obloha

 

December – ranná obloha  (poloha Mesiaca 16. decembra)

December – večerná obloha

 

 

Kométy

Po troch štvrťrokoch vždy len s jednou jasnejšou kométou sa vo štvrtom štvrťroku 2025 s kométami roztrhlo vrece. Vo štvrtom štvrťroku 2025 očakávame až 6 komét jasnejších ako 12. magnitúda. Navyše dve z nich (C/2025 R2 SWAN a C/2025 A6 Lemmon) môžu prekvapiť a v priebehu októbra výrazne zvýšiť jasnosť oproti predpovedi. V takom prípade doplníme tieto novinky o aktuálne informácie.

 

Dlhoperiodická kométa C/2025 R2 (SWAN) 

Dlhoperiodická kométa C/2025 R2 (SWAN) bola objavená 11. septembra 2025 V. Bezuglym na snímkach získaných prístrojom SWAN na palube slnečného vesmírneho laboratória SOHO. Odhadovaná jasnosť je 7,4 magnitúdy. Kométa prešla perihéliom 12. septembra 2025 vo vzdialenosti 0,50 au od Slnka. Obežná doba je vzhľadom na krátky pozorovací oblúk (38 dní) a veľkú nepresnosť pozorovania sondou STEREO-A 13. augusta 2025, určená s veľkou nepresnosťou na 620 ± 85 rokov. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 4,5 stupňa. Najbližšie popri Zemi prejde 20. októbra vo vzdialenosti 0,26 au (39 miliónov km). 5. októbra 2025 Zem prejde v blízkosti dráhy kométy. Pokiaľ sa tam nachádzajú prachové častice uvoľnené z jadra kométy, na Zemi by sme mohli pozorovať nový meteorický roj. Podobne ako je nepresná dráha, je neurčitý aj odhad chovania kométy čo sa týka jasnosti. Oproti hodnotám uvedeným v tabuľke nižšie, môže kométa výrazne zjasnieť. Zo Slovenska bude  v prvej dekáde októbra viditeľná vo večernom súmraku, zapadať bude hodinu po západe Slnka. V polovici októbra bude zapadať 4 hodiny po západe Slnka, v poslednej dekáde októbra okolo 22. hodiny a v prvej dekáde novembra až okolo polnoci. V prípade významného zvýšenia jasnosti a predĺženia intervalu pozorovateľnosti bude publikovaná efemerida na ďalšie obdobie. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Váhy cez súhvezdia Škorpión, Hadonos, Had, Štít, Orol a Vodnár do súhvezdia Rýb. Efemerida pre 0 hodín UT: 

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Október       10 

 16h  06m

 -16° 33’

 46,2°

9,1

                    20

18  53 

-12  57

76,9

9,4

                    30

21  32

-03  10

107,6

10,6

November   10

22  58

+03  10

119,0

12,2

 

Vyhľadávacia mapka kométy C/2025 R2 (oranžová čiara s dátumami) v októbri a novembri 2025 v súhvezdiach Váhy, Škorpión, Hadonos, Had, Štít, Orol, Vodnár a Ryby. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara ekliptiku.

 

 

Neperiodická kométa C/2025 A6 (Lemmon)

 Neperiodická kométa C/2025 A6 (Lemmon) bola objavená 3. januára 2025 D. Carsonom v rámci programu Mount Lemmon Survey. Následne bola nájdená aj na predobjavových snímkach z 12. novembra 2024. Pôvodne bola klasifikovaná ako asteroid, až neskôr bola objavená malá kóma s priemerom 2,2 oblúkovej sekundy. Pri prílete do vnútornej Slnečnej sústavy mala kométa obežnú dobu približne 1350 rokov, počas súčasného prechodu vnútornou Slnečnou sústavou sa jej obežná doba skráti na približne 1155 rokov. Kométa je na retrográdnej dráhe so sklonom 143,7 stupňa, perihéliom prejde 8. novembra 2025 vo vzdialenosti 0,53 au od Slnka. Najbližšie k Zemi vo vzdialenosti 0,60 au (približne 89 miliónov km) bude 21. októbra 2025. Predpovede jasnosti na toto obodobie sa veľmi líšia, od konzervatívnych 10,1 magnitúdy po mimoriadne optimistickú predpoveď viditeľnosti voľným okom. Od 10. do 14. októbra bude na Slovensku cirkumpolárna a teda viditeľná celú noc. Neskôr v októbri bude pozorovateľná vyššie nad obzorom pred východom a po západe Slnka. Koncom októbra bude pozorovateľná na večernej oblohe, zapadať bude 4 hodiny po západe Slnka. V novembri bude zapadať 2 hodiny po západe Slnka. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Veľká medvedica cez súhvezdia Poľovné psy, Pastier a Had do súhvezdia Hadonos. Efemerida pre 0 hodín UT:

 

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Október       10 

 11h  06m

 +42° 23’

 55,5°

11,9

                    20

14  00

+32  44

43,3

10,5

                    30

16  09

+07  08

34,9

10,1

November   10

16  59

-11  24

29,4

10,6

                    20

17  11

-20  45

21,0

11,7

Vyhľadávacia mapka kométy C/2025 A6 (oranžová čiara s dátumami) v októbri a novembri 2025 v súhvezdiach Veľká medvedica, Poľovné psy, Pastier, Had a Hadonos.  Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara ekliptiku.

 

Neperiodická kométa C/2025 K1 (ATLAS)

Neperiodická kométa C/2025 K1 bola objavená 24. mája 2025 pomocou vyhľadávacieho programu Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System (ATLAS) ako objekt 18,6 magnitúdy. Perihéliom prejde 8. októbra 2025 vo vzdialenosti 0,33 astronomických jednotiek od Slnka. Kométa je na hyperbolickej dráhe, smeruje preč zo Slnečnej sústavy. Je na retrográdnej dráhe (obeh okolo Slnka opačným smerom ako sa pohybujú planéty vrátane Zeme) so sklonom 148 stupňov k rovine ekliptiky. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude do konca novembra, maximálnu jasnosť 8,0 magnitúdy dosiahne v prvej dekáde októbra v čase prechodu perihéliom. V poslednej dekáde októbra bude vychádzať 3 hodiny pred východom Slnka, začiatkom novembra 4 hodiny pred Slnkom a na prelome prvej a druhej dekády novembra bude vychádzať okolo 23. hodiny. Od 18. novembra bude cirkumpolárna, to znamená, že bude nad obzorom celú noc aj celý deň. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Panny, cez súhvezdia Havran, Lev a Veľká medvedica do súhvezdia Žirafa. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Október      10

  12h 29m 

 -11° 45’

    9,4°

8,0

                   20    

11  59

-05  33

25,1

9,2

                   30

11  41

+02  47

41,9

10,2

November  10

11  23

+17  49

63,8

10,7

                   20

10  42

+45  35

93,8

10,8

                   30  

05  23

+75  01

126,0

11,5

Vyhľadávacia mapka kométy C/2025 K1 (oranžová čiara s dátumami) v októbri a novembri 2025 v súhvezdiach Panna, Havran, Lev, Veľká medvedica a Žirafa. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara ekliptiku.

  

Kométa C/2024 E1 (Wierzchos)

Kométu C/2024 E1 (Wierzchos) objavil 3. marca 2024 Kacper W. Wierzchos pomocou 1,5-m ďalekohľadu observatória Mt. Lemmon v Arizóne (USA) ako objekt 20,4 magnitúdy. Bola tiež nájdená na predobjavovej snímke získanej 15. februára 2024 pomocou 1,2-m Schmidtovej kamery na MtPalomare (USA). Perihéliom prejde 20. januára 2026 vo vzdialenosti 0,56 au od Slnka. Dráha je málo odlišná od paraboly so sklonom 75,2 stupňa voči rovine ekliptiky. Nepresnosť v určení výstrednosti dráhy umožňuje riešenia od eliptickej dráhy s obežnou dobou viac ako milión rokov po hyperbolickú dráhu s jedným prechodom vnútornou Slnečnou sústavou. Astrometrické merania po prechode perihéliom umožnia spresniť tieto údaje. Kométa C/2024 E1 (Wierzchos) zapadá začiatkom októbra o 22. hodine, koncom mesiaca o 20. hodine, v novembri o 18. hodine. V prvej dekáde decembra zapadá 2 hodiny po Slnku, v druhej dekáde decembra 1 hodinu po Slnku, aby po 20. decembri prestala byť pozorovateľná pre uhlovú blízkosť k Slnku. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Herkula, cez súhvezdia Hadonosa a Hada, až sa stratí v lúčoch Slnka v súhvezdí Strelca. V čase prechodu perihéliom bude viditeľná z južnej pologule a dosiahne jasnosť na hranici viditeľnosti voľným okom. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

Október       10 

 16h  20m

 +18° 48’

 55,1°

11,9

                    20

16  31

+14  01

49,3

11,5

                    30

16  44

+09  11

43,3

11,1

November   10

17  01

+03  46

36,4

10,6

                    20

17  18

-01  19

30,0

10,0

                    30

17  38

-06  35

23,4

9,4

December   10

18  00

-12  11

16,5

8,7

                    20

18  26

-18  14

9,6

7,8

                    30

18  57

-24  51

5,2

6,9

 

Vyhľadávacia mapka kométy C/2024 E1 (oranžová čiara s dátumami) v októbri, novembri a decembri 2025 v súhvezdiach Herkules, Hadonos, Had a Strelec. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Modrá čiara znázorňuje galaktický rovník, žltá čiara ekliptiku.

 

Krátkoperiodická kométa 210P/Christensen

Kométa 210P/Christensen je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét, ktorá bola objavená 26. mája 2003 pomocou 0,7-m Schmidtovej kamery programu Catalina Sky Survey ako objekt 14,6 magnitúdy. Sklon dráhy kométy k rovine ekliptiky je 10,3 stupňa a obežná doba 5,63 roka. Perihéliom prejde 22. novembra 2025 vo vzdialenosti 0,53 au od Slnka, afélium je za dráhou Jupitera vo vzdialenosti 5,82 au. Pri návrate v roku 2008 ju ako prvá objavila sonda STEREO, čo bol prvý takýto prípad v histórii pozorovaní komét. Kométa 210P/Christensen je na veľmi stabilnej dráhe, keďže minimálne posledných 10 000 rokov je v rezonancii stredného pohybu 2:1 s Jupiterom. Kometárne jadro patrí k menším s priemerom 1,75 km. Kométa 210P/Christensen bude jasnejšia ako 12. magnitúda od polovice októbra do polovice decembra. Zo Slovenska bude pozorovateľná koncom novembra 2 hodiny pred východom Slnka, v strede decembra už 4 hodiny pred východom Slnka. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Škorpióna cez súhvezdia Vlka do súhvezdia Váh. Efemerida pre 0 hodín UT:

Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

November   20

 14h 39m

 -20° 07’

14,6

9,2

                    30

14  20

-12  14

30,9

9,9

December   10

14  28

-09  16

40,3

11,1

                    20

14  45

-08  32

46,9

12,3

Vyhľadávacia mapka kométy 210P (oranžová čiara s dátumami) v novembri a decembri 2025 v súhvezdiach Škorpión, Vlk a Váhy. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

  

Krátkoperiodická kométa 24P/Schaumasse

Kométa 24P/Schaumasse je krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét objavená Alexandrom Schaumassom v Nice vo Francúzsku 1. decembra 1911 ako objekt 12. magnitúdy. Sklon dráhy k rovine ekliptiky je 11,5 stupňa, obežná doba 8,17 roka, vzdialenosť afélia 6,93 au. Jadro kométy má priemer približne 2,6 km. Pri návratoch v rokoch 1935, 1968, 1976 a 2009 nebola pozorovaná. Dôvodom je buď nízka aktivita so slabou kómou alebo prechod perihéliom na opačnej strane od Slnka voči polohe Zeme. Perihéliom prejde 8. januára 2026 vo vzdialenosti 1,18 au od Slnka. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku novembra 2025. V novembri a decembri budú výborné podmienky na pozorovanie. Kométa 24P/Schaumasse bude vychádzať okolo 22. hodiny a bude viditeľná až do rána. Kométa sa bude pohybovať zo súhvezdia Raka, cez súhvezdie Leva do súhvezdia Vlasy Bereniky. Efemerida pre 0 hodín UT: 

 Dátum

R.A. 2000

Decl. 2000

El.

m1

November   10 

  08h 43m

 +20°12’

  99,6°

11,4

                    20

09  26

+19  59

99,9

10,5

                    30

10  13

+19  23

99,2

9,6

December   10

11  03

+18  17

97,9

8,9

                    20

11  53

+16  43

96,2

8,3

                    30

12  40

+14  49

94,7

8,0

Vyhľadávacia mapka kométy 24P (oranžová čiara s dátumami) v novembri a decembri 2025 v súhvezdiach Rak, Lev a Vasy Bereniky. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí. Žltá čiara znázorňuje ekliptiku.

 

Vysvetlivky k tabuľkám:

R.A. 2000           a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe

El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach

 

Meteorické roje

Vo štvrtom štvrťroku 2025 očakávame 6 významných rojov. Priaznivé podmienky na pozorovanie majú v roku 2025 meteorické roje Orioníd, Leoníd, Geminíd a Ursíd, priemerné podmienky na pozorovanie majú Severné Tauridy. Pozorovanie Drakoníd a Južných Tauríd bude počas maxima ich aktivity rušiť svit Mesiaca, preto uvidíme len najjasnejšie meteory.

 

Drakonidy, Giacobinidy – od 6. do 10. októbra s maximom aktivity 8. októbra 2025

Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 21P/Giacobini-Zinner. Radiant Drakoníd leží v blízkosti hviezdy beta v súhvezdí Draka, odtiať názov Drakonidy alebo, podľa materskej kométy, Giacobinidy. Drakonidy patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 20 km/s. Jednotlivé meteory boli prvý krát pozorované v roku 1926, ale neporovnateľne viac meteorov sa zaznamenalo počas dvoch veľkých meteorických dažďov v rokoch 1933 a 1946. Roku 1933 trval dážď 2 hodiny s maximálnou frekvenciou 26 000 meteorov za hodinu. Roku 1952 bola zaznamenaná zvýšená frekvencia počas dňa meteorickým radarom. Po roku 1946 úkaz veľmi slabol, pri stretnutí s dráhou roja sa pozoruje len niekoľko meteorov. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje len 300 tisíc km. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2025 nepriaznivé - Mesiac bude v čase maxima 1 deň po splne.

Radiant meteorického roja Drakoníd.

 

Orionidy – od 2. októbra do 7. novembra s maximom aktivity 21. októbra 2025

Jesenný roj spojený s periodickou kométou 1P/Halley. Minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy materskej kométy je 23 miliónov km. Z toho vyplýva ohromná šírka roja v medziplanetárnom priestore. A. Hajduk (AsÚ SAV) zistil, že v radarových záznamoch meteorov možno pozorovať odozvu dlhodobých librácií dráhy kométy 1P/Halley. V maxime aktivity je možné vidieť okolo 25 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2025 sú vynikajúce – Mesiac bude v čase maxima v nove.

Radiant meteorického roja Orioníd.

 

Tauridy – od polovice októbra až do konca novembra s nevýraznými maximami 10. októbra a 12. novembra 2025

Ide o komplex malých rojov. Roj je ekliptikálny – pozorujeme južnú (32 dní) aj severnú (48 dní) vetvu. Vzdialenosť radiantov oboch vetví je približne 7 stupňov. Dráha je podobná s dráhou krátkoperiodickej kométy 2P/Encke. Vzdialenosť Zeme od dráhy 2P/Encke je 0,19 astronomickej jednotky. P. Spurný (AsÚ AV ČR) so spolupracovníkmi objavil v dátach Európskej bolidovej siete novú vetvu Tauríd, ktorá obsahuje množstvo metrových telies a tiež niekoľko väčších asteroidov s priemerom až niekoľko sto metrov. Roj je veľmi rozptýlený, s maximálnou pozorovateľnou frekvenciou 5 až 10 meteorov za hodinu. Maximum južnej vetvy očakávame 10. októbra, severnej vetvy 12. novembra 2025. V prípade južnej vetvy podmienky na pozorovanie sú nepriaznivé – Mesiac bude v čase maxima 3 dni po splne. V prípade severnej vetvy sú podmienky na pozorovanie priemerné  – Mesiac je v čase maxima v poslednej štvrti.

Radianty meteorického roja Tauríd. Vľavo radiant severnej vetvy, vpravo radiant južnej vetvy.

 

Leonidy – od 6. do 30. novembra s maximom aktivity 17. novembra 2025

Šírka prúdu kolmo na smer pohybu meteorov je asi 4 milióny km. Roj má husté stredné vlákno – 50% meteorov roja sa objaví v priebehu 24 hodín okolo maxima. Každých 33-34 rokov sa vyskytujú zvýšené frekvencie. Pri veľkom daždi meteorov v noci 12./13. novembra 1833 vznikla meteorická astronómia (pri frekvencii 35 000 met./hod.). Obrovské meteorické dažde boli pozorované aj v rokoch 1965 a 1997. Zvýšené frekvencie sú pozorované aj 2 roky pred a 2 roky po dažďoch. Materskou kométou je periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle. V maxime je možné vidieť okolo 15 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie v roku 2025 sú priaznivé – Mesiac bude v čase maxima 3 dni pred novom.

Radiant meteorického roja Leoníd.

 

Geminidy – meteorický roj činný od 4. do 17. decembra s maximom aktivity 14. decembra 2025

Veľmi koncentrovaný roj, z fotografických pozorovaní vychádza priemer roja len 22 miliónov km. Pre porovnanie – priemer Orioníd je 56 miliónov km. V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov, keďže hustejšie centrálne vlákno obsahuje väčšie zastúpenie väčších čiastočiek. Roj obsahuje málo teleskopických meteorov. Geminidy sa pohybujú v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov zpätne. Po niekoľko málo storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Vzhľadom k tomu, že materským telesom je asteroid, meteorický roj v jeho dráhe bol vždy podozrivý. C.M. Lisse a J.K. Steckloff v práci publikovanej v časopise Icarus navrhli ako možný alternatívny mechanizmus úniku prachových častíc sublimáciu kamenného povrchu, ktorá je dôsledkom vysokej teploty povrchu (viac ako 1000 kelvinov), keďže Phaethon sa dostáva v perihéliu k Slnku na vzdialenosť len 0,14 astronomickej jednotky. Podmienky na pozorovanie Geminíd sú v roku 2025 priaznivé – Mesiac je počas maxima 3 dni po poslednej štvrti.

Radiant meteorického roja Geminíd.

 

U Midy alebo Ursidy – meteorický roj činný od 17. do 26. decembra s maximom aktivity 22. decembra 2025

Meteorický roj bol objavený 22. decembra 1945 na Skalnatom Plese A. Bečvářom a spolupracovníkmi. Radiant leží blízko Polárky. Pri objave počas štvrť hodiny okolo maxima bola frekvencia 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie na úrovni 15% objavového roka, v posledných rokoch opäť narastajú. Roj súvisí s krátkoperiodickou kométou 8P/Tuttle s obežnou dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráha je dosť rušená Jupiterom – vďaka poruchám pozorujeme jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2025 priaznivé – Mesiac je v čase maxima 2 dni po nove.

Radiant meteorického roja Ursíd.

 

Zoznam úkazov na oblohe vo štvrtom štvrťroku 2025 zostavil J. Svoreň.

Informácie možno voľne šíriť s odkazom na autora a stránku AsÚ SAV.