Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2025

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr. Údaje pre druhý štvrťrok 2025 sú uvedené v „letnom“ čase (LSEČ).

Fázy Mesiaca

Zatmenia Slnka a Mesiaca

V druhom štvrťroku 2025 nenastane žiadne zatmenie Slnka ani zatmenie Mesiaca.

Viditeľnosť planét

V druhom štvrťroku 2025 sú podmienky na pozorovanie planét výborné. Merkúr bude dobre pozorovateľný v druhej polovici júna na večernej oblohe. Venuša bude pozorovateľná na rannej oblohe. Mars bude celý čas pozorovateľný ne večernej oblohe vysoko nad horizontom. Jupiter budú viditeľný na večernej oblohe až do polovice júna, Saturn bude pozorovateľný na rannej oblohe od polovice apríla.

Merkúr – v druhej polovici apríla bude viditeľný počas ranného brieždenia tesne pred výchdom Slnka, v máji nebude pozorovateľný. Lepšie podmienky na jeho pozorovanie budú v druhej polovici júna, keď bude zapadať jeden a pol hodiny po západe Slnka.

Venuša – bude celý druhý štvrťrok na rannej oblohe, podmienky na jej pozorovanie sa budú postupne zlepšovať. V apríli bude viditeľná počas ranného brieždenia hodinu pred východom Slnka. V máji vychádza hodinu a pol pred východom Slnka, v júni 2 hodiny pred východom Slnka. 1. júna bude v najväčšej západnej elongácii vzdialená od Slnka na oblohe až 46 stupňov.

Mars – podmienky na pozorovanie sú výborné, celý druhý štvrťrok bude na večernej oblohe. V apríli zapadá 3 hodiny po polnoci, v máji jeden a pol hodiny po polnoci a júni okolo polnoci.

Jupiter – bude až do polovice júna na večernej oblohe, čas na pozorovanie sa skracuje. V apríli zapadá o polnoci, v máji okolo 23. hodiny a v prvej polovici júna 1 hodinu po západe Slnka. V druhej polovici júna sa stratí vo večernom súmraku.

Saturn – bude viditeľný v druhom štvrťroku na rannej oblohe, podmienky na pozorovanie sa zlepšujú. V polovici apríli začne byť pozorovateľný počas ranného brieždenia, koncom apríla vychádza 1 hodinu pred východom Slnka, koncom mája už 2 hodiny pred Slnkom a v júni už 1 a pol hodiny po polnoci.

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Apríl – ranná obloha

Apríl – večerná obloha

Máj– ranná obloha  (poloha Mesiaca 16. mája)

Máj – večerná obloha

Jún– ranná obloha  (poloha Mesiaca 15. júna)

Jún – večerná obloha

Meteorické roje

V druhom štvrťroku očakávame dva významné roje – koncom apríla budú v činnosti Lyridy a začiatkom mája Eta Akvaridy.

Lyridy – meteorický roj činný od 16. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla 2025

Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá približne týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 au) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia. Podmienky na pozorovanie v roku 2025 sú priemerné. Lepšie budú v druhej polovici aktivity, zo začiatku bude značne rušiť svit Mesiaca, ktorý je v splne 13. apríla. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.

Radiant meteorického roja Lyríd

Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 25. apríla do 23. mája s maximom aktivity 6. mája 2025

Meteorický roj súvisí rovnako ako októbrové Orionidy s periodickou kométou 1P/Halley. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou až 64 km/s. Je to spôsobené tým, že Halleyova kométa, a samozrejme aj meteory z nej uniknuté, obiehajú okolo Slnka po dráhe v opačnom smere ako obieha okolo Slnka naša Zem. Radiant leží v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu).  Podmienky na pozorovanie v roku 2025 sú priemerné – čiastočne bude rušiť svit Mesiaca, ktorý je 12. mája v splne. Najviac meteorov uvidíme na rannej oblohe pred východom Slnka.

Radiant meteorického roja Eta Aquaríd

Kométy

V druhom štvrťroku 2025 očakávame len jednu kométu jasnejšiu ako 12. magnitúda. Jej pozorovanie v blízkosti Slnka však bude mimoriadne náročné. V prípade objavu novej jasnej doteraz neznámej kométy doplníme tieto novinky o aktuálne informácie.

21P/Giacobini Zinner

Krátkoperiodickú kométu 21P/Giacobini-Zinner objavil 20. decembra 1900 Michel Giacobini na observatóriu Nice vo Francúzsku. Kométu po dvoch obehoch, keď pri návrate v roku 1907 nebola pozorovaná, nezávisle objavil 23. októbra 1913 Ernst Zinner na observatóriu v Bambergu, Nemecko. Je to krátkoperiodická kométa Jupiterovej rodiny komét s obežnou dobou 6,53 roka. Doteraz bola pozorovaná pri 17 návratoch k Slnku, pri súčasnom návrate prešla perihéliom vo vzdialenosti 1,009 astronomickej jednotky 25. marca 2025. Najbližšie k Zemi bola 21. marca 2025 vo vzdialenosti 2,002 astronomickej jednotky. Kométa sa pohybuje po dráhe so sklonom 32 stupňov voči rovine ekliptiky. Podmienky na pozorovanie zo Slovenska sú veľmi nepriaznivé. Počas celého mesiaca apríl bude na oblohe vzdialená od Slnka menej ako 10 stupňov. Malá šanca na jej pozorovanie je v prvej dekáde mája, potom už jej jasnosť veľmi zoslabne. Efemerida pre 0 hodín UT:

Vyhľadávacia mapka kométy C/2023 A3 v prvej polovici mája 2025 v súhvezdiach Veľryba a Býk. Zelené čiary spájajú hviezdy v obrazcoch súhvezdí.

Vysvetlivky k tabuľke:

R.A. ₂₀₀₀           a Decl. ₂₀₀₀ – súradnice kométy na oblohe

El  – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m₁ – celková jasnosť kométy v magnitúdach