• Domov > 
• Novinky > 
• Stanovisko Astronomického ústa...

Dráha kométy 3I/ATLAS vo vnútornej Slnečnej sústave

Medzihviezdna kométa 3I/ATLAS bola objavená 1. júla 2025 ďalekohľadom systému ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) v Rio Hurtado v Čile. Po objave a výpočte predbežnej dráhy boli v archívoch po celom svete nájdené viaceré predobjavové pozorovania. Pozorovací oblúk pokrytý pozorovaniami tak siaha až do 21. mája 2025, keď kométu zaznamenali na Weizmann Astrophysical Observatory v Izraeli. Dlhý pozorovací oblúk a viac ako 500 pozorovaní však veľmi rýchlo umožnili spresnenie dráhy a zistenie, že ide o medzihviezdny objekt. Štúdium makroskopických medzihviezdnych objektov v našej Slnečnej sústave sa začalo objavom objektu 1I/‘Oumuamua v roku 2017, po ktorom nasledoval objekt 2I/Borisov v roku 2019 so zreteľnými kometárnymi charakteristikami.

Kométa 3I/ATLAS sa pohybuje po dráhe s numerickou excentricitou 6,143. Ako vidno aj z obrázka ide o hyperbolu málo odlišnú od priamky. V čase objavu bola 4,5-krát ďalej od Slnka ako naša Zem, pričom sa pohybovala mimoriadne rýchlo až 58 km/s vzhľadom na Slnko. Obrovská rýchlosť kométy 3I/ATLAS, s tým spojená kinetická energia a nie príliš tesné prechody v blízkosti väčších telies vylučujú možnosť zachytenia tohto telesa gravitáciou veľkých planét Slnečnej sústavy. Ide teda o jednorázovú návštevu, po ktorej kométa opäť smeruje zo Slnečnej sústavy do medzihviezdneho priestoru. Perihéliom (najbližší bod dráhy k Slnku) vo vzdialenosti 1,36 astronomickej jednotky (medzi dráhami Zeme a Marsu) prejde 29. októbra 2025. Najbližšie k Zemi bude 19. decembra 2025 vo vzdialenosti 1,8 astronomickej jednotky.

Vzácny medzihviezdny objekt sa stal okamžite predmetom pozorovaní po celom svete vrátane najväčších pozemských ďalekohľadov. Pozorovania z 2. júla 2025 pomocou Canada-France-Hawaii Telescope na Mauna Kea ukázali slabú kómu a krátky chvost s dĺžkou 3 oblúkové sekundy, čo potvrdilo kometárnu povahu objektu. Doterajšie pozorovania ukázali, že kométa je tvorená vodným ľadom a silikátovými minerálmi, čo sú látky bežne sa vyskytujúce v kométach. Už 2 dni po objave sa uskutočnili jej spektroskopické pozorovania pomocou Very Large Telescope na Cerro Paranal v Chile. Tieto pozorovania potvrdzujú kometárnu povahu objektu 3I/ATLAS a odhaľujú červenú kómu, červenšiu ako má väčšina komét Slnečnej sústavy, ale podobnú povrchovej farbe niektorých transneptúnskych objektov Slnečnej sústavy alebo kentaurov (objekty Slnečnej sústavy pohybujúce sa medzi dráhami Jupitera a Neptúna). Na snímkach s vysokým rozlíšením z 10,4-metrového ďalekohľadu Gran Telescopio Canarias z 2. júla 2025 sa kóma kométy 3I/ATLAS javí ako mierne eliptická a jej priemer je až 26 400 x 24 700 km, čo je približne dvojnásobok priemeru Zeme. Spektroskopické pozorovania naznačujú, že kóma kométy 3I/ATLAS je tvorená prevažne veľkými prachovými zrnami s polomerom niekoľkých mikrometrov.

V dobe konšpirácií o všetkom, publikoval astrofyzik Avi Loeb z Harvardskej univerzity so spolupracovníkmi z Iniciatívy pre medzihviezdne štúdie špekuláciu, že 3I/ATLAS by mohla byť mimozemská kozmická loď, pretože sa domnievali, že objekt má „anomálne“ vlastnosti. Táto informácia sa hneď ako lavína rozšírila po internete a sociálnych sieťach. Drvivá väčšina vedcov zaoberajúcich sa skúmaním komét to však považuje len za snahu upriamiť na seba pozornosť, pričom existujú početné teleskopické pozorovania 3I/ATLAS, ktoré preukazujú, že vykazuje klasické znaky kometárnej aktivity. Pripomeňme len, že Loeb tvrdil aj o objekte 1I/ʻOumuamua, že ide o mimozemskú kozmickú loď, čo sa nepotvrdilo a  tiež si vyslúžilo kritiku od mnohých výskumníkov. Vedci Astronomického ústavu SAV dlhodobo sa zaoberajúci malými telesami v Slnečnej sústave preto s pravdepdobnosťou hraničiacou s istotou vyhlasujú, že 3I/ATLAS je úplne prirodzený medzihviezdny objekt podobný kométam našej Slnečnej sústavy a na žiadnu paniku spojenú s príchodom mimozemšťanov nie je dôvod.

Text J. Svoreň, obrázok NASA/JPL-Caltech